Július Koller – sloboda v rámci pravidel 🏓🎾🏓

KOLLER 2

Do včera ste mohli vidieť najväčšiu výstavu slovenského neoavatgardného konceptuálneho umelca Júliusa Kollera vo viedenskom MUMOKu. Ja osobne Júliusa registrujem niečo menej ako dva roky (pretože ma viac zujímala česká umelecká scéna a nepredpokladala som návrat na Slovensko), ale pre niekoho kto ho vôbec nepozná –

Július Koller (1939-2007) je (budem parafrázovať MUMOK) jedným z najdôležitejších východoeurópskych umelcov, ktorého umenie má značný medzinárodný význam. Jeho diela boli vytvorené v značnej kritike voči vtedajšiemu komunistickému režimu a jeho oficiálnemu umeniu. Koller sa v 60. rokoch začal venovať antihappeningom, antiobrazom, kde využíva iróniu, v kombinácii s dadaistickým duchom a radikálnym skeptickým postojom.  

Ja osobne som bola na tej výstave asi 5x a vždy som si všimla niečo nové, čo som dovtedy vôbec neobjavila. Asi najviac ma oslovilo to, že sa snažil vytvárať úplne novú realitu, premenil umelecký priestor na ping-pong klub (čo považujem za absolútne  asi najlepšiu vec). Neskôr som sa dozvedela, že Koller hral v na kurtoch v Petržalke po výstave Danuvius v roku ’68 zápas s Frankom Stellom (presne s týmto, inštalácia s akváriami je od Ai Wei Wei-a – foto z Art Baslu 2016), ktorý tesne nad ním vyhral (ak náhodou niekomu nedochádza “vážnosť” situácie, je to niečo ako keby tvoj otec hral pingpong s Madonou, keď ešte nebola úplne slávna – veľmi hyperbolicky povedané😎).

PING PONG, TENIS – NOVÁ REALITIA V MÚZEU 🏓🎾🏓

Najviac ma oslovili jeho “bizarné sklony” – neviem či by to on tak uviedol, ale ja áno. Vždy sa fotil s nejakým objektom (igelitka z TATE Modern alebo rôznymi budovami a vždy mal to isté gesto, alebo rôzne poznámky napr. o Yves Kleinovi či Venice Biennale, ale aj o rôznych múzeách a galériach). Dosť ma zaujali jeho variácie a rekonštrukcie – začal hrávať tenis, aby mohol posunúť umelecké koncepcie do bežného života. Potom začal hrať ping pong a to aby mohol “tento symbol” posunúť z bežného života do umeleckého priestoru (hudobná analógia Rolling Stones album Bigger Bang❤️💘❣️). Pingpongový stôl považoval za symbol normálneho života. Nešlo mu iba o hru (považoval to za ideu v akcii), ale vnímal to ako pohybovú a zábavnú hru (bolo to jeho vyjadrenie svetonázoru) a dokazovanie svojej šikovnosti či nešikovnosti (v mojom prípade skôr to druhé, ale aj tak ma to vôbec neodrádzalo a neodrádza od hry – len so spoluhráčmi je to hrošie).

Táto výstava bola pre mňa noazaj výnimočná (nielen počtom návštev), ale hlavne tým, že rakúsky MUMOK vystavoval slovenského umelca a najmä tým, že v jeho umeleckom vyjadrovaní vidím premiešanie neo-dadaistických koncepcií s popartom, ale najmä UFOnata z iného sveta a hlavne jeho svojráznosťou!

Kurátori: Daniel Grúň, Kathrin Rhomberg, Georg Schöllhammer

Poďakovanie: @MartinaVyskupova, @BariBal, @ZuuKralovicova


ENG:

(official text from MUMOK)

Július Koller: One Man Anti Show

November 25, 2016 to Monday, April 17, 2017

Július Koller (1939–2007) is one of the most important Eastern European artists working since the 1960s, whose art had and has considerable international significance. This is the most comprehensive exhibition of the Slovak artist’s work to date, documenting his independent contribution to the neo-avantgarde and based on painstaking research into his art and archives.
Koller‘s work developed in critical distance to the communist authorities and their official art, and it also questioned traditions in modernism and the conventions of the Western art business. Since the mid-1960s he designed Antihappenings and Antipictures, creating a playfully ironic oeuvre that combined a Dadaist spirit with radical-skeptical stance. Koller painted object-images in white latex and pictures of question marks that became the universal symbol of his critical view of everyday life and reality.
Koller saw tennis and table tennis as participatory art forms and here too he combined sport with political statement by demanding that the rules of the game and fair play be adhered to—as the basis of all social action. After the Prague Spring was put down, Koller began his U.F.O.naut series that challenged reality with “cultural situations” and utopias of a new, cosmohumanistic culture and future.

Curated by Daniel Grúň, Kathrin Rhomberg, and Georg Schöllhammer

Exhibition architecture by Hermann Czech

20170128_150621fullsizeoutput_61ffullsizeoutput_61afullsizeoutput_652

Processed with VSCO

Aufit tribute pre Damiena Hirsta

fullsizeoutput_664fullsizeoutput_631fullsizeoutput_613fullsizeoutput_63afullsizeoutput_61bfullsizeoutput_624fullsizeoutput_636 fullsizeoutput_651

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *